blog.o106.com

hry v jedný lajně

Slovinský sen, ktorý trval len päť dní
alebo blesková správa z putovania po „Triglavlandii“
K mojej kratučkej reportáži musím hneď pripomenúť, že na území
krásnej a mimoriadne príťažlivej (hoci maličkej) republiky pod Alpami
som sa zdržal aj s mojím drahým kamarátom Jawom len päť dní aj s
cestou, takže moje dojmy, ktoré budú nasledovať v niekoľkých málo
odstavcoch budú akousi mozaikov okamžitých vnemov a pocitov, ktoré ma
zaplavili hneď po našom šťastnom príchode do Slovinska!

O Slovinsku som pred cestou vedel len veľmi málo (asi ako väčšina
ľudí na Slov(!e!)nsku:), a kusé – základné informácie o tejto zemičke
mi do značnej mieri skreslovali obraz o nej ako aj o jej obyvateľstve
(necelé 2 mil.). Hneď prvý dojem pri pohľade na malebnú a pritom
rázovitú prírodu vo mne skoro okamžite vyvolal podobnosti s prekrásnou
prírodou krajiny Helvétskeho kríža, ktorú som navštívil pred
niekoľkými rokmi. Dokonalé cesty a perfektne fungujúce vlakové
spojenia, vysoká úroveÅ? služieb a to nielen v turistických lokalitách,
ako aj úžasná harmónia prírodných krás a zásahov človeka nesúcich sa v
znamení „razantného Å¥aženia“ ekonomických reforiem, ma totálne
ohromila. „Druhé Å vajčiarsko“ v strednej Európe, priatelia moji,
skutočne tento prívlastok si zaslúži právom Triglavská zemička, a nie
naša feudálno-kapitalistická republika pod Tatrami!!!

Slovinci mi hneď od prvej chvíľe prišli vcelku sympatickí, pohodoví
a pomerne otvorený ľudia (nie som si istý, či sa toto dá tvrdiť aj o
potomkoch Williama Tella:). Na cudzincov sú zvyknutí a v prípade
potreby Vám ochotne podajú „pomočnu ruku“. Jazykové znalosti milých
Slovincov sa odlišujú prípad od prípadu, ale napr. na severe krajiny,
kde sme trávili náš roadtrip sa bez problémov dorozumiete nemecky (a
spravidla aj anglicky). Veľmi rád spomínam na jednu milú asi 70-ročnú
babičku, ktorá na moj dotaz v anglickom jazyku odpovedala takmer
pohotovo v nemčine a vysvetľovala nám únikovú cestu z temného lesa..

Hoci Slovinci bežne fandia národnému týmu Srbska v kvalifikačných
turnajoch (rozumej vo futbale), sú pomerne citliví, ak ich cudzinci
spájajú s balkánskymi nie príliš rozvinutými republikami, hoci majú
kus spoločnej histórie aj kultúrneho dedičstva. Ako člen ekonomického
spoločenstva CEFTA a EÚ sa Slovinci počítajú ešte do stredoeurópskeho
regiónu, takže hospodárske i finančné vzťahy sú mimoriadne silné
predovšetkým s Rakúskom a Talianskom. Vypadá to, že momentálne prežíva
táto krajina nevídaný boom v turistickom a cestovnom ruchu, čo ide
samozrejme ruku v ruke s neustále sa rozvíjajúcim spektrom služieb s
tým spojených, ktorých úroveÅ? je naozaj veľmi vysoká. Hádam, že do
piatich rokov Slovinci dobehnú Rakúšanov (a zároveÅ? predbehnú Slovákov
aspoÅ? o 20:) Ale v každom prípade, držím im palce, veď si to zaslúžia!

Pre kolegu Jawa sa Slovinsko stalo naozaj vysnenou krajinkou (tu má
predsa každý z nás:), zemou zasľúbenou, do ktorej sa v budúcnosti bude
určite vždy rád vracaÅ¥ – a to do doby, kým sa nerozhodne tam natrvalo
zapustiÅ¥ korene. No a ja som sa konečne dostal na Balkán, teda aspoÅ?
na jeho prah (!), rozšíril som si obzory a utvrdil sa v presvedčení,
že SLOVENSKO a SLOVINSKO sú názvami síce dosť podobné, ale v
skutočnosti tak veľmi odlišné republiky, ktoré majú len málo, pramálo
spoločného…

Bez použitia odbornej literatúry a populárno-náučných slovníkov
vypracoval a utriedil „Braník“

s pozdravom
Bra

– Brannik

…aneb nadpis je to nejumělečtější, co ze mě dneska dostanete. :psst:

Designér interiéru univerzity bude nejspíš vyznavačem neuhlazeného betonu. Tím by chtěl Váš básník říci, že škola vypadá zevnitř jako nástěnkami ozdobená hrubostavba.

Připadám si tu jako prvňáček, kterého naučili číst před začátkem školního roku. Všechno vim, všechno znam, aktivity, které se pořádají pro místní prváky, mám na háku a s Karolínou z nich pravidelně prchám. Peter nám dal do vínku všeználkovství a jeho Všudeprvní životní styl nás dokonale poznamenal. Nesporná výhoda mé účasti spočívala však v získání modré Ikea tašky plné důležitých pomůcek, které člověku usnadní první dny studentského života. Byly jimi: Bonbony, arašídy, slevové kupony do kina, McDonalda, Subwaye, lahev grepového piva, propiska a neopomenutelné letáčky. Pravdou je, že večer na dopolední nudu ráda vzpomínám. Povinnosti se pomalu kupí, jak komunikuji se všemi dostupnými učiteli, vnucuju jim svou (milou) přítomnost na hodinách a spřádám rozvrhové plány. Můj dnešní vrcholný kousek se jmenoval Andreas Eul. Angličtinář, který se studenty zásadně nehovoří německy. Přestože o něm všichni říkají, jaký je nett, nahnal mi dost hrůzy na to, abych se šla se svými anglickými znalostmi zahrabat. Naštěstí byla později pověst o vysoké úrovni  Koblenzské angličtiny převyprávěna místní studentkou, která si nebrala servítky a označila profesorovu představu za hezkou, ač neaktuální. Uf. Hned budu mít lepší náladu, až půjdu na páteční ústní a pondělní gramatickou zkoušku. Juch :skrab: . Jediné, co bylo dnes k smíchu byl kamarád počítač, který mi při otevírání excelového dokumentu oznamoval „nevýznamnou ztrátu věrnosti“.

Fotky došly. Na videu jsem pro obrazu chtivé zachytila nějaký západní sport…

[youtube]VlsrKjb5Ef4[/youtube]

P.S. Dnes skončil výprodej Harribo žužláků :wall:

Celý rok sa teším na svoju letnú dovolenku. Ani ma to veľa nemusí stáť a môžem sa konečne vytrhnúť z každodennej reality. Každý rok nové zážitky a príjmné chvíle strávené v príjemnej spoločnosti..kdekoľvek.

všimněte si že k ovládání koně i k naučení a provozování drezuře nepotřebujete mít nic. stačí jen nějaký obyčejný provázek kolem koňského krku a žádné olivové ani pákové udidla nejsou zapotřebí…je to lepší jak pro jezdce tak pohodlnější pro koně kůň má uvolněnou hlavu a na kolmici ji dává z lásky k jezdci a né z donucení

Jedlo za včerajšok:

R: NIČ

O: NIČ

V: NIČ 

Včera večer som mala chuť najesť sa ale našťastie som to nejako prežila. Pustila som si telku a snažila som sa sústrediť na to čo dávajú a nie na jedlo. Niekedy mám pocit, ako keby som bola už úplne prepitá. Keď mi je na odpadnutie tak si dám nejakú malinovku, popri tom kávu počas celého dňa.  No a občas mám pocit, že to všetko asi vyzvraciam, tak som plná tekutín.  No ale keď zasa nepijem, tak mi je na odpadnutie alebo mi škvŕka v bruchu, čo je dosť blbé.

Mama sa ma včera pýtala, že či už nevečeriam, tak som jej povedala, že som nevečerala iba pre ten večer aby si zasa nezačala dačo namýšľať.

Ona chce totiž tiež schudnúť a mám pocit, že sa ma vypytuje  preto lebo vie, že mne sa to už raz, dva krát podarilo a chce odo mňa vedieť ako na to.

No keby jej poviem ako na to, tak si asi pomyslí, že nie som úplne v pohode. Veď to si predsa myslí veľa ´´normálnych´´ ľudí o nás.

R: NIČ

O: NIČ

V: NIČ

Mala by som si už pomaly zháňať nejaké doučovanie na prijímačky na školu. Veľmi sa toho bojím a preto už teraz tak stresujem. No preto sa tak veľmi bojím lebo mi na tom fakt záleží a chcem sa tam dostať. Nechcem večne pracovať ako vychovávateľka za pár šupov – musím si spraviť výšku.

Och Bože ja to tak veľmi veľmi chcem, ale bojím sa toho , že čo ak na to nemám, čo ak to pokašlem a nedokončím ročník, nespravím skúšky a budem to musieť na x-tý krát dorábať, ak ma vôbec pustia na x-tú skúšku.

No zistila som že bez výšky sa žiť nedá, jednoducho to nejde, nikto takého človeka nezamestná – pokiaľ to nie ja čašník/kuchár a ak sa taký človek aj zamestná platovo je na tom biedne, asi ako ja.

Ale najhoršie na tom je, že ja som taká lenivá, no budem sa musieť nejako premôcť, lebo nechce sa mi celý život živoriť a frflať.

Cez víkend som sa poriadne nažrala, až mi bolo zle.

Ale dneska som na seba hrdá aj keď som sa chcela najesť, odolala som.

R: NIČ

O: NIČ

V: NIČ