Přitažlivá i po letech

přitažlivost

Posledný tohtoročný príspevok :)

Už len pár dní (a to doslova) a je tu rok 2011.  Závery roka nezvyknem sumarizovať, skôr som vďačná za všetko nové a všetky krásne zážitky ktoré mi rok priniesol. Ak by som mala jedným slovom nazvať môj najkrajší darček od roku 2010, bola by to moja Lilly, psík, ktorý zmenil môj život.

Nikdy v živote nezabudnem na ten moment, keď sa k nám pritúlala… a ani na to ako som sa od nej prvé dni nechcela anilen na krok pohnúť, nemohla som uveriť, že ja mám psíka. Vďaka nej má môj život ďalší význam, ďalší dôvod, prečo je môj život plnohodnotný a krásny, vďaka nej dnes viem aké neuveriteľné priateľstvo môže existovať medzi psom a človekom a vďaka nej dnes viem, že chcem pomáhať opusteným a týraným psom, ku ktorým osud nebol taký láskavý ako Lilly. (Lilly sa narodila pod mostom, jej matku vyhodili z domu, keď zistili, že je ťarchavá).

Zajtra odchádzam na Silvestrovský pobyt do jedného hotela v horách a aj by som sa tešila, keby som nemala totálne zapálené hrdlo :(. Ach bože, tak neuveriteľne ma to štve! Nech robím čo robím, nič mi nezaberá, ani osvedčené metódy. Som z toho už trochu zúfalá, lebo bývam chorá fakt len minimálne, ale keď už som, tak sa všetky tie bacily na mne dobre vyzúria a bojím sa, že mi to prekazí celý pobyt. Aspoň, že s budem s Maťom..to už je moje jediné utešenie..

Ale aby to nevyzeralo, že sa umáram v depresiách, vrátim sa ešte k Vianociam. Poviem len, že boli . . . príjemné., to je to slovo. Boli fajn, aj darčeky boli fajn.. proste príjemné Vianoce :-)

A tu je taká mini-foto-retrospektíva na moje balenie darčekov:

Blondýnka u veterináře

Blondýna přijde se psem k veterináři a prosí: „Podívejte se, pane doktore, co mu jen může být? Dávám mu všechno, co pes potřebuje ke správné výživě, ale on pořád nežere a nežere a nežere…“

Veterinář se podívá na psa a odpoví blondýně: „Protože je vycpanej, vycpanej a vycpanej.“

Jedlo

Jedlo za včerajšok:

R: NIČ

O: NIČ

V: NIČ 

 

Včera večer som mala chuť najesť sa ale našťastie som to nejako prežila. Pustila som si telku a snažila som sa sústrediť na to čo dávajú a nie na jedlo. Niekedy mám pocit, ako keby som bola už úplne prepitá. Keď mi je na odpadnutie tak si dám nejakú malinovku, popri tom kávu počas celého dňa.  No a občas mám pocit, že to všetko asi vyzvraciam, tak som plná tekutín.  No ale keď zasa nepijem, tak mi je na odpadnutie alebo mi škvŕka v bruchu, čo je dosť blbé.

Mama sa ma včera pýtala, že či už nevečeriam, tak som jej povedala, že som nevečerala iba pre ten večer aby si zasa nezačala dačo namýšľať.

Ona chce totiž tiež schudnúť a mám pocit, že sa ma vypytuje  preto lebo vie, že mne sa to už raz, dva krát podarilo a chce odo mňa vedieť ako na to.

No keby jej poviem ako na to, tak si asi pomyslí, že nie som úplne v pohode. Veď to si predsa myslí veľa ´´normálnych´´ ľudí o nás.

 

 

 

 

 

 

R: NIČ

O: NIČ

V: NIČ

Mala by som si už pomaly zháňať nejaké doučovanie na prijímačky na školu. Veľmi sa toho bojím a preto už teraz tak stresujem. No preto sa tak veľmi bojím lebo mi na tom fakt záleží a chcem sa tam dostať. Nechcem večne pracovať ako vychovávateľka za pár šupov – musím si spraviť výšku.

Och Bože ja to tak veľmi veľmi chcem, ale bojím sa toho , že čo ak na to nemám, čo ak to pokašlem a nedokončím ročník, nespravím skúšky a budem to musieť na x-tý krát dorábať, ak ma vôbec pustia na x-tú skúšku.

No zistila som že bez výšky sa žiť nedá, jednoducho to nejde, nikto takého človeka nezamestná – pokiaľ to nie ja čašník/kuchár a ak sa taký človek aj zamestná platovo je na tom biedne, asi ako ja.

Ale najhoršie na tom je, že ja som taká lenivá, no budem sa musieť nejako premôcť, lebo nechce sa mi celý život živoriť a frflať.

blogujeme o106!