Cestování křížem krážem po evropě

Slovinský sen, ktorý trval len päť dní
alebo blesková správa z putovania po “Triglavlandii”
K mojej kratučkej reportáži musím hneď pripomenúť, že na území
krásnej a mimoriadne príťažlivej (hoci maličkej) republiky pod Alpami
som sa zdržal aj s mojím drahým kamarátom Jawom len päť dní aj s
cestou, takže moje dojmy, ktoré budú nasledovať v niekoľkých málo
odstavcoch budú akousi mozaikov okamžitých vnemov a pocitov, ktoré ma
zaplavili hneď po našom šťastnom príchode do Slovinska!

O Slovinsku som pred cestou vedel len veľmi málo (asi ako väčšina
ľudí na Slov(!e!)nsku:), a kusé - základné informácie o tejto zemičke
mi do značnej mieri skreslovali obraz o nej ako aj o jej obyvateľstve
(necelé 2 mil.). Hneď prvý dojem pri pohľade na malebnú a pritom
rázovitú prírodu vo mne skoro okamžite vyvolal podobnosti s prekrásnou
prírodou krajiny Helvétskeho kríža, ktorú som navštívil pred
niekoľkými rokmi. Dokonalé cesty a perfektne fungujúce vlakové
spojenia, vysoká úrove�? služieb a to nielen v turistických lokalitách,
ako aj úžasná harmónia prírodných krás a zásahov človeka nesúcich sa v
znamení “razantného ťaženia” ekonomických reforiem, ma totálne
ohromila. “Druhé Švajčiarsko” v strednej Európe, priatelia moji,
skutočne tento prívlastok si zaslúži právom Triglavská zemička, a nie
naša feudálno-kapitalistická republika pod Tatrami!!!

Slovinci mi hneď od prvej chvíľe prišli vcelku sympatickí, pohodoví
a pomerne otvorený ľudia (nie som si istý, či sa toto dá tvrdiť aj o
potomkoch Williama Tella:). Na cudzincov sú zvyknutí a v prípade
potreby Vám ochotne podajú “pomočnu ruku”. Jazykové znalosti milých
Slovincov sa odlišujú prípad od prípadu, ale napr. na severe krajiny,
kde sme trávili náš roadtrip sa bez problémov dorozumiete nemecky (a
spravidla aj anglicky). Veľmi rád spomínam na jednu milú asi 70-ročnú
babičku, ktorá na moj dotaz v anglickom jazyku odpovedala takmer
pohotovo v nemčine a vysvetľovala nám únikovú cestu z temného lesa..

Hoci Slovinci bežne fandia národnému týmu Srbska v kvalifikačných
turnajoch (rozumej vo futbale), sú pomerne citliví, ak ich cudzinci
spájajú s balkánskymi nie príliš rozvinutými republikami, hoci majú
kus spoločnej histórie aj kultúrneho dedičstva. Ako člen ekonomického
spoločenstva CEFTA a EÚ sa Slovinci počítajú ešte do stredoeurópskeho
regiónu, takže hospodárske i finančné vzťahy sú mimoriadne silné
predovšetkým s Rakúskom a Talianskom. Vypadá to, že momentálne prežíva
táto krajina nevídaný boom v turistickom a cestovnom ruchu, čo ide
samozrejme ruku v ruke s neustále sa rozvíjajúcim spektrom služieb s
tým spojených, ktorých úrove�? je naozaj veľmi vysoká. Hádam, že do
piatich rokov Slovinci dobehnú Rakúšanov (a zárove�? predbehnú Slovákov
aspo�? o 20:) Ale v každom prípade, držím im palce, veď si to zaslúžia!

Pre kolegu Jawa sa Slovinsko stalo naozaj vysnenou krajinkou (tu má
predsa každý z nás:), zemou zasľúbenou, do ktorej sa v budúcnosti bude
určite vždy rád vracať - a to do doby, kým sa nerozhodne tam natrvalo
zapustiť korene. No a ja som sa konečne dostal na Balkán, teda aspo�?
na jeho prah (!), rozšíril som si obzory a utvrdil sa v presvedčení,
že SLOVENSKO a SLOVINSKO sú názvami síce dosť podobné, ale v
skutočnosti tak veľmi odlišné republiky, ktoré majú len málo, pramálo
spoločného…

Bez použitia odbornej literatúry a populárno-náučných slovníkov
vypracoval a utriedil “Braník”

s pozdravom
Bra

– Brannik

Filed under: Nezařazené on Říjen 16th, 2007 | No Comments »